Preskočiť na hlavný obsah

Nordické šťastie: Čo nás môžu naučiť obyvatelia severských krajín?

Pocit šťastia a všeobecná pohoda nie sú o peniazoch, ale majú čo to spoločné s peňaženkou. Severské krajiny o tom zrejme vedia svoje, keďže každoročne vyhrávajú popredné miesta v svetovom indexe šťastia. 

World Happiness Index (známy aj ako World Happiness Report) je správa OSN, ktorá meria a hodnotí úroveň šťastia a subjektívneho blahobytu obyvateľov jednotlivých krajín sveta. Tento index sa vytvára na základe šiestich faktorov - HDP na obyvateľa, sociálne podmienky, priemerná dĺžka života v zdraví, sloboda, štedrosť a korupcia. Cieľom reportu je poskytnúť komplexný pohľad na to, čo prispieva k šťastiu obyvateľov jednotlivých krajín a ako môžu politickí lídri a spoločenstvá zlepšiť podmienky na život svojim občanom. 

Fínsko sa v roku 2023 umiestnilo na prvom mieste už šiestykrát po sebe. Za ním nasleduje Dánsko a Island. 


Čím to je? Je to o peniazoch?

V zásade áno. Všetky severské krajiny patria medzi relatívne bohaté a šťastné, ale nie všetky relatívne bohaté národy sú šťastné tak, ako severské krajiny. Zoberme si ako príklad Singapur. Je to jeden z najbohatších štátov na svete, avšak v indexe skončil až na 25. mieste. V tesnom závese za ním, na 26. mieste, je Saudská Arábia. Severské krajiny majú nízku úroveň príjmovej nerovnosti, no nikdy nedošlo k takému výskumu, ktorý by preukázal, že úroveň príjmovej nerovnosti skutočne koreluje s vysokou životnou spokojnosťou. Čo však dokázané bolo je, že ak príjmová nerovnosť bude viesť k nedôvere, potom priamo prispieva k nižnej životnej spokojnosti. V preklade - ľudia neznášajú ak ich niekto podvedie.

 

Vplyv genetiky

Niektoré štúdie hovoria, že je to preto, lebo sú to homogénne a bohaté štáty. Jeden z výskumov dokonca tvrdil, že je to preto, lebo je to dané ich genetikou, ktorá sa viaže na to byť šťastnejší, než ostatní. Takéto teórie sú však veľmi nepresné. Nemožno totiž tvrdiť, že severské krajiny sú úplne homogénne. Približne 8% fínskeho obyvateľstva sa narodilo v zahraničí a 7,5% obyvateľov Dánska pochádza zo zahraničia. Správa indexu šťastia z roku 2018 však ukázala, že podiel prisťahovalcov, nemá žiaden vplyv na priemernú úroveň šťastia miestnych narodených. Čo je však najdôležitejšie je fakt, že vplyv etnickej diverzity na sociálnu dôveru je nepodstatný, ak existujú kvalitné vládne inštitúcie. Opäť preložím - spájajúcim prvkom severského šťastia je dôvera. 


Homogénnosť v šťastí

World Happiness Index v roku 2023 hodnotil prvýkrát aj veľkosť rozdielu medzi viac a menej šťastnou polovicou populácie. (Vyššie umiestnenie znamená nižšiu nerovnosť šťastia). Všetky severské krajiny sú na vysokej úrovni v oblasti rovnosti. Znamená to, že nerovnosť šťastia prakticky neexistuje. Naopak, krajiny ako Afganistan, kde je potrebná humanitárna pomoc, majú jeden z najmenších rozdielov v šťastí, to znamená, bohužiaľ, opak - nikto nie je šťastný. 

Úroveň šťastia má priamy súvis so vzdelaním

Dane, ktoré občania platia slúžia aj na vzdelanie. Vzdelávacia štruktúra dáva rovnaký význam telesnej výchove ale aj učeniu sa jazykov. Školu okrem učiteľov tvoria psychológovia, špeciálni pedagógovia a logopédi, ktorí spolupracujú s rodinami. Ak sa zistí, že nejaký študent potrebuje viac podpory, existuje pedagogické hodnotenie a špecifický vzdelávací plán, ktoré sa na takého študenta viac zamerajú.


Sanna Marin - bývalá fínska predsedníčka vlády
Kvalita vládnych inštitúcií a štedrosť sociálneho štátu

Tieto faktory majú tak veľký vplyv na spokojnosť občanov, že Index vnímania korupcie funguje ako taká predikcia toho, kto sa dostane na vrchol rebríčka šťastia. Tieto údaje hovoria o tom, že ľudia sú spokojnejší v krajinách, kde je inštitucionálna kvalita vyššia, čo je v našom prípade väčšinou otázkou demokracie a jej úrovne v danom štáte. Súvisí to s dobrými dôchodkami, rodičovskou dovolenkou, výživným pre chorých či zdravotne znevýhodnených a taktiež s bezplatným školstvom a zdravotníctvom a solídnymi dávkami v nezamestnanosti. Opäť platí, že v rovnocennejších spoločnostiach si ľudia viac dôverujú a spoločenská dôvera prispieva k budovaniu lepších inštitúcií. 


Nie je všetko zlato čo sa blyští

V reporte indexu šťastia sa hodnotí aj prevalencia pozitívnych emócií. Prvé miesto patrí paradoxne krajinám Latinskej Ameriky. Škandinávske národy sa vnímajú dosť melancholicky a majú historickú súvislosť s vysokou mierou samovrážd. Napríklad, v roku 1990 bola miera samovrážd vo Fínsku taká vysoká, že krajina vytvorila prvú stratégiu prevencie samovrážd na svete. Úspešná? Ani veľmi nie. Fínsko je stále na štvrtom mieste v miere samovrážd mladých ľudí. V konečnom dôsledku to znamená, že tie isté ukazovatele, ktoré predpovedajú šťastie, nemusia byť nevyhnutne spojené s pravdepodobnosťou samovrážd. Samovražda má v sebe určitý druh kultúrneho aspektu. V tomto prípade hovoríme o negatívnej spätnej väzbe a ľudia kopírujú nešťastné správanie iných ľudí ako mechanizmus zvládania. Tiež je dôležité poznamenať, že je tu ľahší prístup k liekom a drogám, a téma duševného zdravia je menej stigmatizovaná ako vo väčšine krajín sveta.

Možno by ste si povedali, že na tak vysokú úroveň samovrážd vo Fínsku má vplyv počasie. Je pravda, že severské zimy sú dlhé a studené, a väčšina ľudí si spája vyššie teploty a slnečné dni so šťastím, avšak žiadna správa nenaznačila, že počasie by malo mať vplyv na index šťastia. Ľudia sa počasiu vedia prispôsobiť, a teda silný dážď či snehová búrka zvyčajne neovplyvňuje životnú spokojnosť ľudí, ktorí sú zvyknutí žiť v takýchto podmienkach. 

Čo nás teda môžu naučiť obyvatelia severských krajín?

Severanom sa podarilo vytvoriť cyklus, v ktorom funguje dôvera v demokratické inštitúcie a funguje v ňom dôvera medzi občanmi samotnými, čo ich vedie k tomu, aby volili politikov, ktorí sľubujú a prinášajú úspešný model blahobytu, v ktorom funguje sociálny štát a bezplatné školstvo a zdravotníctvo na vysokej úrovni. Pokiaľ budeme žiť v prostredí, kde si ľudia dokážu kryť chrbát, budeme šťastnejší a spokojnejší, pretože tu bude zakaždým niekto, kto nás podrží. 

-------------------------

Eng version

Nordic Happiness: What can the inhabitants of Nordic countries teach us?

The feeling of happiness and overall well-being isn't about money, but it does have something to do with the wallet. Nordic countries seem to know this well, as they consistently top the ranks in the World Happiness Index year after year.

The World Happiness Index (also known as the World Happiness Report) is a UN report that measures and evaluates the level of happiness and subjective well-being of inhabitants of different countries around the world. This index is created based on six factors: GDP per capita, social conditions, average healthy life expectancy, freedom, generosity, and corruption. The goal of the report is to provide a comprehensive view of what contributes to the happiness of inhabitants of various countries and how political leaders and communities can improve living conditions for their citizens.

Finland ranked first in 2023 for the sixth consecutive time. It is followed by Denmark and Iceland.

What's the reason behind this? Is it about money?

Essentially, yes. All Nordic countries are relatively wealthy and happy, but not all relatively wealthy nations are as happy as the Nordic countries. Take Singapore, for example. It's one of the wealthiest states in the world, yet it ranked 25th in the index. Close behind at 26th place is Saudi Arabia. Nordic countries have low levels of income inequality, but there has never been research to prove that income inequality actually correlates with high life satisfaction. What has been proven, however, is that if income inequality leads to distrust, then it directly contributes to lower life satisfaction. In translation - people hate being cheated.

The influence of genetics

Some studies suggest that it's because they are homogeneous and wealthy states. One study even claimed it's because of their genetics, which is linked to being happier than others. However, such theories are very inaccurate. It cannot be claimed that Nordic countries are completely homogeneous. Approximately 8% of Finland's population was born abroad, and 7.5% of Denmark's population is of foreign origin. However, the World Happiness Index report from 2018 showed that the proportion of immigrants has no impact on the average level of happiness of locals. What's most important is that the influence of ethnic diversity on social trust is insignificant if there are quality government institutions. To reiterate - the common element of Nordic happiness is trust.

Homogeneity in Happiness

The World Happiness Index also assessed the disparity between the more and less happy halves of the population. (Higher placement indicates lower happiness inequality.) All Nordic countries excel in equality. This means that happiness inequality practically doesn't exist. Conversely, countries like Afghanistan have one of the smallest happiness gaps, which unfortunately means the opposite - nobody is happy.

Happiness level is directly related to education

The taxes paid by Danes also serve education. The educational structure places equal importance on physical education as well as language learning. Apart from teachers, schools include psychologists, special educators, and speech therapists who collaborate with families. If it's found that a student needs more support, there's pedagogical assessment and a specific educational plan tailored to focus more on such students.

Quality of government institutions and generosity of the welfare state

These factors have such a significant impact on citizens' satisfaction that the Corruption Perceptions Index functions as a predictor of who will top the happiness ranking. These data indicate that people are happier in countries where there is institutional quality, which in our case is mostly a matter of democracy and its level in the given state. It relates to good pensions, parental leave, support for the sick or disabled, as well as free education and healthcare, and solid unemployment benefits. Once again, in more equitable societies, people trust each other more, and social trust contributes to building better institutions.

Not all that glitters is gold

The happiness index report also evaluates the prevalence of positive emotions. Paradoxically, the first place belongs to Latin American countries. Scandinavian nations are perceived as quite melancholic and have a historical correlation with high suicide rates. For example, in 1990, the suicide rate in Finland was so high that the country created the world's first suicide prevention strategy. Successful? Not really. Finland still ranks fourth in the suicide rate among young people. Ultimately, this means that the same indicators that predict happiness may not necessarily be associated with the likelihood of suicide. Suicide carries a certain kind of cultural aspect. In this case, we're talking about negative feedback, and people mimic unhappy behavior of others as a coping mechanism. It's also important to note that there is easier access to medication and drugs, and the topic of mental health is less stigmatized than in most countries around the world.

You might say that the weather influences the high suicide rate in Finland. It's true that Nordic winters are long and cold, and most people associate higher temperatures and sunny days with happiness, but no report has suggested that weather should impact the happiness index. People can adapt to the weather, and therefore heavy rain or a snowstorm usually doesn't affect the life satisfaction of people who are accustomed to such conditions.

So, what can we learn from the inhabitants of Nordic countries?

The Nordics have managed to create a cycle where trust in democratic institutions works alongside trust among citizens themselves, leading them to elect politicians who promise and deliver a successful welfare model, including a functioning welfare state and high-quality free education and healthcare. If we live in an environment where people can cover each other's backs, we'll be happier and more content because there will always be someone to support us.

Komentáre

Najčítanejšie

Vyvrátenie najväčších hoaxov zameraných na osobu Ivana Korčoka

Máme týždeň do druhého kola prezidentských volieb a spolu s nimi sa internetom šíri neuveriteľné množstvo dezinformácií a populistických rečí, ktorých cieľom je očierňovať prezidentských kandidátov, a manipulovať tak s rozhodnutím voličov. Aktuálna protikampaň, mierená na Ivana Korčoka, je až príliš agresívna a jej tvorcovia ňou cielia najmä na občanov, ktorí nevedia rozlišovať medzi faktom a hoaxom, čoho výsledkom je vytváranie strachu v spoločnosti. Stavím sa, že každý z Vás má vo svojom okolí minimálne jedného takého človeka, ktorý verí rečiam populistov, neoveruje si zdroje a číta alternatívne dezinformačné kanály, čoho výsledkom je, že vy skončíte za blázna, ktorý nevie nič o svete a on je ten svätý, ktorý sa v ničom nemýli.  Niet pochýb o tom, že tieto voľby budú patriť k jedným z najdôležitejších a ktoré rozhodnú o smerovaní Slovenskej republiky buď to smerom na západ alebo smerom na východ. Je verejným tajomstvom, že aktuálna vládna garnitúra toho napáchala už viac než dosť...

Politika emócií: Ako sociálne siete menia spôsob, akým sa vyjadrujeme?

Sociálne siete sa stali dôležitým zdrojom politických informácií, ako aj našej participácie na nej. Používatelia Facebooku (v článku sa budem opierať najmä o Facebook, pretože ho považujem za platformu najviac negatívne ovplyvnenú touto problematikou) môžu vyjadrovať svoje názory, zapojiť sa do diskusie alebo jednoducho prejaviť svoju podporu konkrétnym politickým stranám, politikom, ich názorom a následne to zdieľať medzi rodinou či priateľmi. Zároveň, politickí aktéri môžu interagovať s občanmi, zapájať sa do diskusií alebo využívať Facebook ako jednosmerný nástroj komunikácie, s cieľom mobilizovať potenciálnych voličov, okrem iného apelovaním na určité emócie. Ako? Vysvetlím.  Emócie ako hnev či úzkosť môžu viesť jednotlivcov k tomu, aby venovali väčšiu pozornosť tomu, ako je politická kampaň komunikovaná, mobilizovala ich k voľbám a možno ich motivovala k tomu, lepšie hľadať a uchovávať informácie. Veľmi efektívnym nástrojom na motivovanie a presviedčanie voličov je oslovovani...

Kto je Ivan Korčok a čo z neho robí ideálneho kandidáta na post prezidenta Slovenskej republiky?

I van Korčok sa dostal do povedomia Slovákov ako minister zahraničných vecí, no najmä ako kariérny diplomat, ktorý svoju funkciu zastával dlhých 30 rokov. To znamená, že bol diplomatom, ktorý si okúsil každú diplomatickú funkciu od nižších až po vyššie diplomatické hodnosti. V diplomatickej službe pôsobil od vzniku samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky, a bol súčasťou všetkých dôležitých medzníkov budovania zahraničnej politiky Slovenska.  Svoju profesionálnu kariéru započal na Ministerstve medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky. (To bol pôvodný názov dnešného ministerstva zahraničia). Medzi rokmi 1993 - 1996 pôsobil vo funkcii druhého tajomníka veľvyslanca (t.j. stredná diplomatická hodnosť) v Bonne. V rokoch 1998 - 1999 pôsobil vo Švajčiarsku ako diplomat poverený vedením zastupiteľského úradu, teda Chargé d´affaires. Tiež vtedy pôsobil ako radca (t.j. vyššia diplomatická hodnosť). Medzi významnú pracovnú skúsenosť možno zaradiť aj to, že bol zástupcom slovenskej ...