Slovami klasika

Sociálne siete sa stali dôležitým zdrojom politických informácií, ako aj našej participácie na nej. Používatelia Facebooku (v článku sa budem opierať najmä o Facebook, pretože ho považujem za platformu najviac negatívne ovplyvnenú touto problematikou) môžu vyjadrovať svoje názory, zapojiť sa do diskusie alebo jednoducho prejaviť svoju podporu konkrétnym politickým stranám, politikom, ich názorom a následne to zdieľať medzi rodinou či priateľmi. Zároveň, politickí aktéri môžu interagovať s občanmi, zapájať sa do diskusií alebo využívať Facebook ako jednosmerný nástroj komunikácie, s cieľom mobilizovať potenciálnych voličov, okrem iného apelovaním na určité emócie. Ako? Vysvetlím.  Emócie ako hnev či úzkosť môžu viesť jednotlivcov k tomu, aby venovali väčšiu pozornosť tomu, ako je politická kampaň komunikovaná, mobilizovala ich k voľbám a možno ich motivovala k tomu, lepšie hľadať a uchovávať informácie. Veľmi efektívnym nástrojom na motivovanie a presviedčanie voličov je oslovovani...

Pocit šťastia a všeobecná pohoda nie sú o peniazoch, ale majú čo to spoločné s peňaženkou. Severské krajiny o tom zrejme vedia svoje, keďže každoročne vyhrávajú popredné miesta v svetovom indexe šťastia.  World Happiness Index (známy aj ako World Happiness Report) je správa OSN, ktorá meria a hodnotí úroveň šťastia a subjektívneho blahobytu obyvateľov jednotlivých krajín sveta. Tento index sa vytvára na základe šiestich faktorov - HDP na obyvateľa, sociálne podmienky, priemerná dĺžka života v zdraví, sloboda, štedrosť a korupcia. Cieľom reportu je poskytnúť komplexný pohľad na to, čo prispieva k šťastiu obyvateľov jednotlivých krajín a ako môžu politickí lídri a spoločenstvá zlepšiť podmienky na život svojim občanom.  Fínsko sa v roku 2023 umiestnilo na prvom mieste už šiestykrát po sebe. Za ním nasleduje Dánsko a Island.  Čím to je? Je to o peniazoch? V zásade áno. Všetky severské krajiny patria medzi relatívne bohaté a šťastné, ale nie všetky relatívne bohaté národy sú ...

O povahe volebných kampaní v širšom ponímaní je verejnosti známe len veľmi málo. Pri retrospektívnom pohľade na voľby sme si však mohli všimnúť tri súbory komunikačných stratégii. Použitie negatívnej kampane , t.j. do akej miery kandidáti útočili na svojich súperov namiesto presadzovania vlastného programu, ďalej používanie emocionálnych apelov, t.j. využitie správ, ktoré vyvolávajú úzkosť, hnev, nadšenie či iné emócie a do tretice - využívanie populistickej rétoriky . Keď sa hlbšie zamyslíme nad volebnými výsledkami, podstatný vplyv na nich má negativita a emocionalita, ktoré výrazne ovplyvňujú aj mediálne pokrytie. Kampane, ktoré sú založené na entuziazme síce zvyšujú pozornosť médií, ale rovnako tak aj kampane založené na osobných útokoch a kampane apelujúce na strach, a to najmä počas prezidentských volieb, kde počet kandidátov býva nižší.  Do akej miery sú komunikačné stratégie schopné ovplyvňovať spravodajské médiá? Spravodajské médiá v modernej demokracii majú tendenciu pre...

11. september 2001 si svet zapamätal ako jeden z najtemnejších a najtragickejších dní v modernej histórii. V tento osudný deň sa tisíce nevinných ľudí chystali na obyčajný pracovný deň v Spojených štátoch, no čoskoro sa stali svedkami udalosti, ktorá otvorila novú éru medzinárodných vzťahov. Teroristický útok na Dvojičky - Svetové obchodné centrum v New Yorku bol nielen brutálnym aktom násilia, ale aj vyhlásením vojny proti Spojeným štátom a ich hodnotám. V tomto článku sa budeme venovať udalostiam z 11. septembra a ich hlbokým dopadom na medzinárodnú politiku a bezpečnosť. Začiatok vojny v Afganistane  Konflikt datujeme od 11. septembra 2001 , kedy teroristická organizácia Al-Káida , ktorej vodcom bol Usáma bin Ládin , uniesla 4 komerčné lietadla a narazila s nimi do Svetového obchodného centra v New Yorku a Pentagonu vo Washingtone. Štvrté lietadlo havarovalo na poli v Pensylvánii. Pri útoku zomrelo takmer 3 000 ľudí. Následne 7. októbra 2001 s podporou Pakistanu, ktorý poskytol ...