Preskočiť na hlavný obsah

Vyvrátenie najväčších hoaxov zameraných na osobu Ivana Korčoka

Máme týždeň do druhého kola prezidentských volieb a spolu s nimi sa internetom šíri neuveriteľné množstvo dezinformácií a populistických rečí, ktorých cieľom je očierňovať prezidentských kandidátov, a manipulovať tak s rozhodnutím voličov. Aktuálna protikampaň, mierená na Ivana Korčoka, je až príliš agresívna a jej tvorcovia ňou cielia najmä na občanov, ktorí nevedia rozlišovať medzi faktom a hoaxom, čoho výsledkom je vytváranie strachu v spoločnosti. Stavím sa, že každý z Vás má vo svojom okolí minimálne jedného takého človeka, ktorý verí rečiam populistov, neoveruje si zdroje a číta alternatívne dezinformačné kanály, čoho výsledkom je, že vy skončíte za blázna, ktorý nevie nič o svete a on je ten svätý, ktorý sa v ničom nemýli. 

Niet pochýb o tom, že tieto voľby budú patriť k jedným z najdôležitejších a ktoré rozhodnú o smerovaní Slovenskej republiky buď to smerom na západ alebo smerom na východ. Je verejným tajomstvom, že aktuálna vládna garnitúra toho napáchala už viac než dosť a to, aký názor majú na našu krajinu okolité štáty ale aj celé medzinárodné spektrum je viac než alarmujúci. Smutný na tom celom je fakt, že Slovensku vládnu tí, ktorí sa pred voľbami prezentovali tým, ako prinesú krajine pokoj, sociálnu podporu, pomoc a namiesto toho to ostalo len pri rečiach, ktorými si získali voličov ale výsledky týchto rečí sú v nedohľadne. Namiesto toho permanentne rozoštvávajú spoločnosť, vytvárajú v nej strach, frustráciu, zatiaľ čo poberajú nemalé platy. 
V nasledujúcich bodoch sa preto pokúsim, na základe faktov, vyvrátiť tie najväčšie dezinformácie, ktorými vládna koalícia straší spoločnosť uberá na kredibilite Ivanovi Korčokovi. 


1. Keď bude Ivan Korčok prezidentom, vyšle Slovákov do vojny na Ukrajinu

Poďme na to postupne. Čítali ste niekedy Ústavu Slovenskej republiky? Väčšinou sa s ňou pracuje už na základnej škole, na hodine Občianskej náuky. 
Šiesta hlava - Výkonná moc- Prvý oddiel - Prezident Slovenskej republiky - Čl. 102 - odsek 1:
k) prezident je hlavným veliteľom ozbrojených síl
l) vypovedá vojnu na základe rozhodnutia NÁRODNEJ RADY SLOVENSKEJ REPUBLIKY ak je Slovenská republika napadnutá alebo ak to vyplýva zo záväzkov z medzinárodných zmlúv o spoločnej obrane proti napadnutiu, a uzatvára mier
m) môže na návrh VLÁDY SLOVENSKEJ REPUBLIKY nariadiť mobilizáciu ozbrojených síl, vyhlásiť vojnový stav alebo vyhlásiť výnimočný stav a ich skončenie
odsek 2:
Podmienky vypovedania vojny, vyhlásenia vojnového stavu, vyhlásenia výnimočného stavu, vyhlásenia núdzového stavu a spôsob výkonu verejnej moci v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu USTANOVÍ ÚSTAVNÝ ZÁKON.

O vyslaní našich vojakov do zahraničia či už za účelom vojenských cvičení, humanitárnej pomoci alebo mierových pozorovateľských misií rozhoduje podľa Ústavy vláda. Vláda má právomoc rozhodovať o ich vysielaní, avšak najdlhšie na 60 dní. Pokiaľ by existovala skutočnosť, na základe ktorej musia byť vyslaní na dobu dlhšiu ako je 60 dní, vtedy sa vyžaduje súhlas parlamentu. 
Ústava Slovenskej republiky sa v žiadnom bode nezmieňuje o vyslaní vojakov z vôle prezidenta. Podľa článku 102 je síce prezident hlavným veliteľom ozbrojených síl, avšak (opäť poďme ku vedomostiam zo základnej a strednej školy) ide o kontrasignovanú právomoc. 
Čo to znamená? Kontrasignáciou vláda preberá politickú zodpovednosť za výkon právomocí prezidenta vo vzťahu k poslaneckej snemovni. To znamená, že samotný prezident politicky zodpovedný nie je. Cieľom kontrasignácie je, nazvem to, oslabiť postavenie prezidenta, čím na akékoľvek svoje rozhodnutie potrebuje súhlas predsedu vlády. Prezident teda nemá právomoc samostatne určovať politické ciele Slovenskej republiky.
V preklade - rozhodnutie prezidenta ako hlavného veliteľa ozbrojených síl je platné IBA v prípade, ak ho podpíše PREDSEDA VLÁDY alebo ním poverený MINISTER. Bez nich sa nepohne. Korčok tiež sám niekoľkokrát argumentoval, že je proti vysielaniu našich vojakov na Ukrajinu.

2. Vojna v Gaze: Korčok ako vojnový štváč

Nedávno sa začala v rámci antikampane šíriť dezinformácia, ktorá vykresľuje Korčoka ako vojnového štváča. V Bratislave sa totiž objavil bilboard, na ktorom je vykreslený utekajúci chlapec pred vojnou a kde sa píše: Ja vojenskú odpoveď považujem za legitímnu". Na bilboarde je tiež uvedený dátum 24.2.2024, kedy vyšiel rozhovor Ivana Korčoka v Refresheri, v ktorom vraj táto veta padla. Poďme si to teda rozobrať na drobné či ozaj k danému výroku v rozhovore došlo. Redaktor sa totiž Korčoka mimo iného pýtal aj na jeho názor na konflikt v Gaze a na situáciu medzi Izraelom a Palestínčanmi. V spomínanom rozhovore Korčok vyzdvihol 2 body a povedal, že toto nie je prvopočiatok daného konfliktu, pretože 7. októbra minulého roku došlo k útoku na Izrael a na jeho občanov, a teda ide o dlhodobý konflikt. Momentálna vojenská operácia zo strany Izraela v Gaze je teda priamou príčinou a následkom daného konfliktu. Druhým bodom je, že zo strany Hamasu sa nezmenil ich politický cieľ, a teda zničenie Izraela. Následne Korčok argumentuje tým, že: "legitímna vojenská operácia Izraela v odpovedi na minuloročný masaker má svoje limity, svoje hranice. Ja ju považujem za legitímnu s OHĽADOM NA TEN CIEĽ, ktorý Izrael deklaruje a to je zničenie vojenskej infraštruktúry Hamasu na území Gazy.". V závere tiež argumentuje tým, že v súčasnej situácii, kedy došlo ku 29 000 civilným obetiam je neudržateľné, aby operácia pokračovala takým spôsobom, že naďalej budú o život prichádzať civilisti. Ak chce Izrael svoj legitímny cieľ splniť (zničiť Hamas), potrebuje medzinárodnú podporu a dnes je zrejmé, že z demokratického sveta, vrátane Spojených štátov, prichádzajú veľké apely, aby operácia neprebiehala na úkor týchto civilných obetí. 
Je potrebné poznamenať, že ide o brilantnú antikampaň, nakoľko je daný výrok vytrhnutý z kontextu a ktorému bohužiaľ menej vzdelaný či rozhľadený občan jednoznačne naletí. Korčok sa ku tejto antikampani vyjadril nasledovne: "Jediné, čo predseda parlamentu a kandidát na prezidenta s kolegami vedia, je vylievať kýble špiny. Najprv dvakrát zaplavili Slovensko nepriznanými novinami za státisíce, ďalšie výmysly šíri odsúdený mafián, teraz rozvešali ďalšiu nezmyselnú a hlavne neoznačenú antikampaň, na ktorú po internete upozorňujú anonymné profily.

 

3. Ivan Korčok spolupracoval s ŠtB

Pred pár mesiacmi sa objavil hoax, ktorý zverejnil odsúdený právnik Zoroslav Kollár. V ňom mal usvedčovať Korčoka zo spolupráce s ŠtB. Tento hoax vyvrátil Ústav pamäti národa, ktorý sa zaoberá skúmaním totalitných režimov a na svojej sociálnej sieti napísali, že zverejnené dokumenty obsahujú nesprávny formát mien, nesprávne hodnosti a podpisy skutočných dôstojníkov ŠtB, ako aj mená fiktívnych príslušníkov ŠtB. Ústav tiež poukázal, že dokumenty nemajú číselné označenie strán, tzv. pagináciu a mnoho ďalšieho. Na tento hoax reagoval aj samotný Korčok, ktorý poprel, že by niekedy pracoval s komunistickou tajnou službou. Podľa neho to potvrdili aj opakovane získané previerky, a tiež previerky NATO, ktoré by čo i len pri náznaku spolupráce s komunistickou tajnou službou nedostal. 

4. Ak vyhrá prezidentské voľby Ivan Korčok, ľudia prídu o sociálne výhody

Najnovší hoax, ktorý vykrikujú najmä poslanci Hlasu, na čele s pánom Erikom Tomášom (minister práce, sociálnych vecí a rodiny), hovorí o tom, že s príchodom Korčoka do prezidentského paláca, ľudia prídu o sociálne výhody. Pýtam sa ako? Na Slovensku nesie zodpovednosť za sociálnu politiku vláda, konkrétne Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny. Toto ministerstvo sa zaoberá vytváraním a implementáciou politík a programov, ktoré sa zameriavajú na sociálnu ochranu, podporu zamestnanosti, sociálnu starostlivosť, rodinnú politiku a podobne. V tejto veci má prezident Slovenskej republiky obmedzené právomoci. Jeho úlohou je predovšetkým zastupovať štát a jeho záujmy doma i v zahraničí, ratifikovať zákony ale aj dohliadať na dodržiavanie Ústavy SR. Prezident môže vo vzťahu k sociálnej politike vyjadriť svoj názor, ale nemá priamu moc nad tvorbou alebo realizáciou sociálnej politiky. Tieto právomoci má v kompetencii vláda a parlament. 


Na záver dodám asi toľko - overujte si čo čítate, overujte si odkiaľ váš zdroj pochádza a prestaňte medzi sebou šíriť strach a nenávisť. Najčastejšie veria dezinformáciám ľudia bez vzdelania a kritického myslenia voči informáciám, čím sa maximalizuje dopad dezinformácií na spoločnosť. Takíto ľudia majú obmedzený prístup k spoľahlivým informáciám, nedostatočnú schopnosť kriticky myslieť a potvrdzujú si tak iba vlastné predsudky. 
P.S. nezabudnite ísť 6. apríla voliť. 

Komentáre

Najčítanejšie

Politika emócií: Ako sociálne siete menia spôsob, akým sa vyjadrujeme?

Sociálne siete sa stali dôležitým zdrojom politických informácií, ako aj našej participácie na nej. Používatelia Facebooku (v článku sa budem opierať najmä o Facebook, pretože ho považujem za platformu najviac negatívne ovplyvnenú touto problematikou) môžu vyjadrovať svoje názory, zapojiť sa do diskusie alebo jednoducho prejaviť svoju podporu konkrétnym politickým stranám, politikom, ich názorom a následne to zdieľať medzi rodinou či priateľmi. Zároveň, politickí aktéri môžu interagovať s občanmi, zapájať sa do diskusií alebo využívať Facebook ako jednosmerný nástroj komunikácie, s cieľom mobilizovať potenciálnych voličov, okrem iného apelovaním na určité emócie. Ako? Vysvetlím.  Emócie ako hnev či úzkosť môžu viesť jednotlivcov k tomu, aby venovali väčšiu pozornosť tomu, ako je politická kampaň komunikovaná, mobilizovala ich k voľbám a možno ich motivovala k tomu, lepšie hľadať a uchovávať informácie. Veľmi efektívnym nástrojom na motivovanie a presviedčanie voličov je oslovovani...

Kto je Ivan Korčok a čo z neho robí ideálneho kandidáta na post prezidenta Slovenskej republiky?

I van Korčok sa dostal do povedomia Slovákov ako minister zahraničných vecí, no najmä ako kariérny diplomat, ktorý svoju funkciu zastával dlhých 30 rokov. To znamená, že bol diplomatom, ktorý si okúsil každú diplomatickú funkciu od nižších až po vyššie diplomatické hodnosti. V diplomatickej službe pôsobil od vzniku samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky, a bol súčasťou všetkých dôležitých medzníkov budovania zahraničnej politiky Slovenska.  Svoju profesionálnu kariéru započal na Ministerstve medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky. (To bol pôvodný názov dnešného ministerstva zahraničia). Medzi rokmi 1993 - 1996 pôsobil vo funkcii druhého tajomníka veľvyslanca (t.j. stredná diplomatická hodnosť) v Bonne. V rokoch 1998 - 1999 pôsobil vo Švajčiarsku ako diplomat poverený vedením zastupiteľského úradu, teda Chargé d´affaires. Tiež vtedy pôsobil ako radca (t.j. vyššia diplomatická hodnosť). Medzi významnú pracovnú skúsenosť možno zaradiť aj to, že bol zástupcom slovenskej ...