Preskočiť na hlavný obsah

Kto je Ivan Korčok a čo z neho robí ideálneho kandidáta na post prezidenta Slovenskej republiky?

Ivan Korčok sa dostal do povedomia Slovákov ako minister zahraničných vecí, no najmä ako kariérny diplomat, ktorý svoju funkciu zastával dlhých 30 rokov. To znamená, že bol diplomatom, ktorý si okúsil každú diplomatickú funkciu od nižších až po vyššie diplomatické hodnosti. V diplomatickej službe pôsobil od vzniku samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky, a bol súčasťou všetkých dôležitých medzníkov budovania zahraničnej politiky Slovenska. 


Svoju profesionálnu kariéru započal na Ministerstve medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky. (To bol pôvodný názov dnešného ministerstva zahraničia). Medzi rokmi 1993 - 1996 pôsobil vo funkcii druhého tajomníka veľvyslanca (t.j. stredná diplomatická hodnosť) v Bonne. V rokoch 1998 - 1999 pôsobil vo Švajčiarsku ako diplomat poverený vedením zastupiteľského úradu, teda Chargé d´affaires. Tiež vtedy pôsobil ako radca (t.j. vyššia diplomatická hodnosť). Medzi významnú pracovnú skúsenosť možno zaradiť aj to, že bol zástupcom slovenskej misie pri NATO, neskôr, v roku 2003 bol vedúcim delegácie pre prístupové rokovania do NATO i štátnym tajomníkom Ministerstva zahraničných vecí SR.

V roku 2005 prijal poverovacie listiny a stal sa veľvyslancom Slovenskej republiky v Berlíne, v Nemecku, kde pôsobil až do roku 2009. V diplomatickom obore je post veľvyslanca tou najvyššou hodnosťou, resp. najvyšším kariérnym stupňom, ktorý môže diplomat vo svojom profesnom živote dosiahnuť. Po ukončení funkcie v Nemecku, pôsobil následne do roku 2015 ako stály predstaviteľ/ veľvyslanec Slovenska pri Európskej únii, čím nahradil Maroša Šefčoviča, ktorý sa v tej dobe stal slovenským komisárom. Na post veľvyslanca pri EÚ sa dostal v období, kedy sa Európska únia nachádzala v dôležitej fáze príprav na svoje nové fungovanie, a to v podmienkach podľa pravidiel Lisabonskej zmluvy. Slovensko sa ako členský štát EÚ zaoberal v tej dobe otázkami ako ochrana klímy, stabilizácia susedského priestoru či zvýšenie energetickej bezpečnosti. 

Nie menej významnou funkciou bolo obdobie medzi rokmi 2015 - 2017, kedy Ivan Korčok zastával funkciu splnomocnenca vlády pre predsedníctvo v Rade Európske únie. Slovensko v druhom polroku 2016 realizovalo svoje prvé predsedníctvo v Rade EÚ. Počas daného polročného predsedníctva bolo úlohou SR viesť rokovania pracovných skupín a výborov jednotlivých formácií Rady EÚ, čoho cieľom bolo dosiahnuť kompromisy medzi členskými krajinami EÚ. Slovenská republika v tej dobe spolupracovala v triu spolu s Holandskom a Maltou. Ivan Korčok ako splnomocnenec SR v Rade EÚ mal vo svojej kompetencii koordináciu aktivít voči inštitúciám a poradným orgánom EÚ, predsedanie medzirezortnej koordinačnej rade či komunikáciu s predsedom SR a ostatnými podpredsedami a poslancami NR SR.  

V roku 2018 ho bývalý slovenský prezident Andrej Kiska vymenoval za veľvyslanca v Spojených štátoch amerických, čím sa stal v poradí siedmym veľvyslancom SR v USA. Vo Washingtone ho prijal bývalý americký prezident Donald Trump, ktorý mu odovzdal poverovacie listiny a tým sa stal splnomocneným veľvyslancom Slovenskej republiky v USA. Medzi jeho hlavné ciele patrili posilnenie spolupráce podporou politickej a odbornej diskusie, posilnenie obchodných a investičných vzťahov, kultúrnych projektov a to budovaním vzťahom medzi Slovenskom a Spojenými štátmi.

V neposlednom rade, po parlamentných voľbách v roku 2020 bol Ivan Korčok navrhnutý stranou Sloboda a Solidarita na post ministra zahraničia. Svoju funkciu zastával do roku 2022, kedy podal demisiu a to z dôvodu dlhotrvajúcej koaličnej krízy, z ktorej bol vinený expremiér Igor Matovič. Mnohými Slovákmi bol tento krok vnímaný negatívne, pretože Slovensko vtedy prišlo o veľmi rešpektovaného ministra.

Ivan Korčok vstúpil do funkcie ministra zahraničných vecí v období, kedy svet sužovala pandémia koronavírusu, čo malo značný vplyv na ekonomiku slovenskú i ekonomiku globálnu. Druhým, nie menej významným problémom, bol začiatok ruskej agresie smerom k zvrchovanému územiu Ukrajiny. Tieto globálne problémy začali deliť spoločnosť na dva tábory. Ivan Korčok, v kontexte konšpiračných teórií a ako budúci minister vtedy povedal, že: "Svet je rozkývaný zo strany na stranu. O to viac je dôležitejšie, aby sme ako Slovensko vedeli, kde patríme. Naše miesto vidím v EÚ, o to viac, že ju potrebujeme v tomto ťažkom období. Nepatriť nikde je mýtus a v tejto dobe je to mýtus nebezpečný." V súvislosti s koronakrízou sa vtedy vyhranil voči konšpirátorom a mal za to, že je dôležité v súvislosti s pandémiou prijať dôležité opatrenia na úrovni Európskej únie. 

V súvislosti s vojnou na Ukrajine zastáva tiež jasný názor, a teda: "Takto to vyzerá keď sa jeden štát rozhodne zobrať si 15% územia iného štátu a popri tom vraždí nevinných ľudí a ničí všetko čo mu príde do cesty. Áno, je to anexia, hrubé porušenie medzinárodného práva, pošliapanie Charty OSN zo strany Ruska ako člena Bezpečnostnej rady, sú to akty, ktoré neuznáme - tak ako sme neuznali zásahy proti Gruzínsku v roku 2008 a Krym z roku 2014. Toto je jednoznačné stanovisko celého demokratického sveta."

Čo z Ivana Korčoka robí teda ideálneho kandidáta? 

Jeho životopis z neho robí bezpochyby skúseného a kompetentného politika, ktorý pôsobil na mnohých úrovniach. Vie vystupovať na verejnosti, ovláda diplomatické remeslo a cudzie jazyky, a tiež vie komunikovať s médiami, ako aj s lídrami na medzinárodnej úrovni. Treba tiež poznamenať, že z neho vyžaruje veľká charizma, schopnosť reprezentovať a vodcovstvo, vďaka čomu by mal schopnosť viesť občanov i politikov. Ako bývalý minister zahraničia má znalosť o vnútorných záležitostiach štátu, ako aj široký prehľad o medzinárodnej politickej situácií. Práca v diplomacii ho naučila odbornosti, čo z neho robí človeka chápajúceho rôzne politické, ekonomické, kultúrne, sociálne i environmentálne témy. Ideálny prezident by mal byť tiež prodemokratický, mal by rešpektovať práva a slobody občanov a ochraňovať demokratické inštitúcie a princípy. V neposlednom rade je to empatia, mať schopnosť porozumieť potrebám a obavám občanov, reagovať na ne a nakoniec záväzok k tomu, konať pre dobro štátu, nie pre osobný zisk. 


Existujú nejaké faktory, ktoré by mu mohli ubrať na popularite?

Musíme zobrať do úvahy, že prezidentka Čaputová a bývalý prezident Kiska dokázali osloviť občanov sklamaných z politiky, ktorí inak nemali záujem ísť voliť a nemali ani záujem o kandidáta s politickou minulosťou. Ivana Korčoka však nemožno vnímať ako nepolitického kandidáta. Celá jeho kariéra sa totiž točí okolo politiky a to čo z neho robí silného kandidáta, môže v očiach niektorých voličov pôsobiť ako negatívum, než faktor prečo mu odovzdať hlas. 

Ďalším faktorom je, že ako minister zahraničia bol súčasťou strany SAS. Ako je všetkým známe, predsedom SASky je Richard Sulík, ktorý sa v súčasnosti neteší veľmi veľkej popularite. Mnoho občanov vníma jednotlivé politické strany cez ich predsedov, čím si jej poslanci so sebou nesú tú pomyselnú nálepku, že sú z tej či onej politickej strany, a preto "nemôžu" byť dobrými politikmi. Je dôležité vnímať politické strany aj cez ich jednotlivcov. Nie na každého je nutné pozerať rovnakým metrom, pretože každá strana má svoje pozitíva i negatíva. Je prakticky nemožné súhlasiť so všetkým čo daná strana ponúka a prezentuje. 

Nakoniec, Ivanovi Korčokovi môžu priťažiť jeho prodemokratické a prozápadné postoje. Teda všetko to, k čomu má hodnotovo blízko aj prezidentka Čaputová či exprezident Kiska. Či už je to orientácia na západ, proeurópske hodnoty, členstvo SR v NATO alebo podpora Ukrajiny. Treba tiež zobrať do úvahy, že strany ako SMER, Republika a im podobné, by mohli počas prezidentskej kampane začať útočiť na Korčoka, a vyťahovať na voličov správy o tom, že pôsobil v USA. Vo svojej podstate sa tieto útoky začali v momente ohlásenia kandidatúry na post prezidenta. Vtedy Fico a SMER vyhlásili, že Ivan Korčok je typickým prezliekačom kabátov, žoldnier slúžiaci mnohým politickým stranám a svoje zahraničnopolitické postoje vždy prispôsoboval aktuálnej politickej situácii. Keď si tento výrok rozdelíme na drobné, vyjde nám z toho, že Ivan Korčok je skutočne silným kandidátom na pozíciu prezidenta. Keby to nebola pravda, SMER by nemal potrebu vyhlasovať verejne tieto nepravdy. Týmto krokom iba dáva najavo svoj strach zo silnej konkurencie. Mnoho politológov má za to, že pokiaľ by kandidoval aj Fico, vtedy by mal Ivan Korčok najväčšiu istotu víťazstva vo voľbách.

Ivan Korčok je ideálnym kandidátom na prezidenta, avšak až výsledky parlamentných volieb 30. septembra ukážu, akým smerom sa budú uberať voľby prezidentské. Nateraz je však takmer isté, že Korčok dostane podporu najmä od strany Sloboda a Solidarita i od strany Progresívne Slovensko.


_________________________________________________________

English version

What makes Ivan Korčok an ideal candidate for the position of President of the Slovak Republic?

Ivan Korčok has become known among Slovaks as the Minister of Foreign Affairs, but most notably as a career diplomat who held his position for a long 30 years. This means that he was a diplomat who experienced every diplomatic role from the lower ranks to higher diplomatic ranks. He served in the diplomatic service from the establishment of the independent and democratic Slovak Republic and was part of all the important milestones in the development of Slovakia's foreign policy.

 He began his professional career at the Ministry of International Relations of the Slovak Republic (which was the original name of the current Ministry of Foreign Affairs). Between 1993 and 1996, he served as the Second Secretary to the Ambassador (i.e., a mid-level diplomatic rank) in Bonn. From 1998 to 1999, he worked in Switzerland as a diplomat entrusted with leading the diplomatic mission, as the Chargé d'Affaires. During that time, he also served as a counselor (i.e., a higher diplomatic rank). Notably, he was the Deputy Head of the Slovak Mission to NATO and later, in 2003, became the Head of the Delegation for Accession Negotiations to NATO and the State Secretary of the Ministry of Foreign Affairs of the Slovak Republic.

In 2005, he presented his credentials and became the Ambassador of the Slovak Republic in Berlin, Germany, where he served until 2009. In the field of diplomacy, the position of Ambassador is the highest rank or career level that a diplomat can achieve in their professional life. After concluding his term in Germany, he subsequently served until 2015 as the Permanent Representative/Ambassador of Slovakia to the European Union, replacing Maroš Šefčovič, who had become the Slovak Commissioner at that time. He assumed the role of Ambassador to the EU during a crucial period when the European Union was preparing for its new functioning, in line with the rules of the Lisbon Treaty. As an EU member state, Slovakia was engaged in addressing issues such as climate protection, stabilizing the neighborhood, and enhancing energy security during that time.

Equally significant was the period between 2015 and 2017 when Ivan Korčok held the position of the Government Plenipotentiary for the Presidency of the Council of the European Union. Slovakia carried out its first EU Council Presidency in the second half of 2016. During this six-month presidency, Slovakia's task was to lead negotiations in working groups and committees of various formations within the EU Council, with the aim of reaching compromises among EU member states. Slovakia worked in a trio with the Netherlands and Malta during that time. Ivan Korčok, as the Plenipotentiary of Slovakia in the EU Council, was responsible for coordinating activities towards EU institutions and advisory bodies, chairing the inter-ministerial coordination council, and communicating with the President of Slovakia and other Vice Presidents and Members of the National Council of Slovakia.

In 2018, former Slovak President Andrej Kiska appointed him as Ambassador to the United States of America, making him the seventh Slovak Ambassador to the USA. In Washington, he was received by former U.S. President Donald Trump, who presented him with his credentials, thereby becoming the accredited Ambassador of the Slovak Republic to the United States. His main objectives included strengthening cooperation by supporting political and expert discussions, enhancing trade and investment relations, cultural projects, and building relationships between Slovakia and the United States.

Last but not least, after the parliamentary elections in 2020, Ivan Korčok was nominated by the Freedom and Solidarity Party for the position of Foreign Minister. He held this position until 2022 when he resigned due to a prolonged coalition crisis for which former Prime Minister Igor Matovič was responsible. Many Slovaks perceived this step negatively as Slovakia lost a highly respected minister at that time.

Ivan Korčok assumed the role of Minister of Foreign Affairs during a period when the world was grappling with the coronavirus pandemic, which had a significant impact on both the Slovak and global economies. The second, equally significant issue was the beginning of Russian aggression towards the sovereign territory of Ukraine. These global problems began to divide society into two camps. In the context of conspiracy theories and as the future minister at that time, Ivan Korčok stated, "The world is swaying from side to side. It is all the more important for us, as Slovakia, to know where we belong. I see our place in the EU, especially because we need it in these difficult times. Belonging nowhere is a myth, and in this day and age, it is a dangerous myth." In relation to the pandemic crisis, he took a stance against conspiracy theorists and believed it was important to take necessary measures at the European Union level in response to the pandemic.

In connection with the war in Ukraine, he also holds a clear opinion, stating: "This is what it looks like when one state decides to take 15% of another state's territory and, in the process, kills innocent people and destroys everything in its path. Yes, it is annexation, a gross violation of international law, a trampling of the UN Charter by Russia as a member of the Security Council. These are acts we do not recognize—just as we did not recognize the interventions against Georgia in 2008 and the annexation of Crimea in 2014. This is the unequivocal position of the entire democratic world."

 

What makes Ivan Korčok an ideal candidate then?

 His resume undeniably portrays him as an experienced and competent politician who has operated at various levels. He can effectively engage with the public, possesses a mastery of diplomacy and foreign languages, and can communicate with both the media and international leaders. It's worth noting his significant charisma, representation skills, and leadership qualities, which enable him to lead citizens and politicians alike. As a former Minister of Foreign Affairs, he has insights into domestic state matters and a broad understanding of the international political landscape.

His diplomatic work has honed his expertise, making him well-versed in a range of political, economic, cultural, social, and environmental issues. An ideal president should also be pro-democratic, respecting the rights and freedoms of citizens while safeguarding democratic institutions and principles. Lastly, empathy is crucial - the ability to understand the needs and concerns of citizens, respond to them, and ultimately commit to acting for the benefit of the state, not for personal gain.

 

Are there any factors that could potentially diminish his popularity?

 We must consider that President Čaputová and former President Kiska managed to appeal to citizens disillusioned with politics, who otherwise had no interest in voting or in a candidate with a political past. However, Ivan Korčok cannot be perceived as a non-political candidate. His entire career has revolved around politics, and what makes him a strong candidate could be seen as a negative factor in the eyes of some voters.

Another factor is that, as the Minister of Foreign Affairs, he was a part of the SAS party. As we all know, the chairman of SAS is Richard Sulík, who currently does not enjoy a high level of popularity. Many citizens perceive individual political parties through their leaders, and this can lead to the assumption that members of a particular political party "can't" be good politicians. It's important to view political parties through their individual members. Not everyone should be judged by the same standard because each party has its positives and negatives. It's practically impossible to agree with everything a given party offers and presents.

Finally, Ivan Korčok may face challenges due to his pro-democratic and pro-Western stances, which align with the values of President Čaputová and former President Kiska. Whether it's an orientation towards the West, pro-European values, Slovakia's NATO membership, or support for Ukraine, these positions may come under scrutiny. It's also worth considering that parties like SMER, Republika, and others could start attacking Korčok during the presidential campaign, bringing up reports about his time in the USA. Essentially, these attacks began the moment he announced his candidacy for president. At that time, Fico and SMER claimed that Ivan Korčok was a typical "coat-changer" and a mercenary serving various political parties, always adapting his foreign policy positions to the current political situation. When we break down this statement, it becomes clear that Ivan Korčok is indeed a strong candidate for the position of president. If this were not true, SMER would not need to publicly proclaim these untruths. By doing so, they are simply revealing their fear of strong competition. Many political analysts believe that if Fico were also to run, then Ivan Korčok would have the greatest certainty of winning the election.

 

Ivan Korčok is an ideal candidate for the presidency, but the results of the parliamentary elections on September 30th will show the direction of the presidential elections. For now, it is almost certain that Korčok will receive support mainly from the Freedom and Solidarity party and the Progressive Slovakia party.


Komentáre

Najčítanejšie

Vyvrátenie najväčších hoaxov zameraných na osobu Ivana Korčoka

Máme týždeň do druhého kola prezidentských volieb a spolu s nimi sa internetom šíri neuveriteľné množstvo dezinformácií a populistických rečí, ktorých cieľom je očierňovať prezidentských kandidátov, a manipulovať tak s rozhodnutím voličov. Aktuálna protikampaň, mierená na Ivana Korčoka, je až príliš agresívna a jej tvorcovia ňou cielia najmä na občanov, ktorí nevedia rozlišovať medzi faktom a hoaxom, čoho výsledkom je vytváranie strachu v spoločnosti. Stavím sa, že každý z Vás má vo svojom okolí minimálne jedného takého človeka, ktorý verí rečiam populistov, neoveruje si zdroje a číta alternatívne dezinformačné kanály, čoho výsledkom je, že vy skončíte za blázna, ktorý nevie nič o svete a on je ten svätý, ktorý sa v ničom nemýli.  Niet pochýb o tom, že tieto voľby budú patriť k jedným z najdôležitejších a ktoré rozhodnú o smerovaní Slovenskej republiky buď to smerom na západ alebo smerom na východ. Je verejným tajomstvom, že aktuálna vládna garnitúra toho napáchala už viac než dosť...

Politika emócií: Ako sociálne siete menia spôsob, akým sa vyjadrujeme?

Sociálne siete sa stali dôležitým zdrojom politických informácií, ako aj našej participácie na nej. Používatelia Facebooku (v článku sa budem opierať najmä o Facebook, pretože ho považujem za platformu najviac negatívne ovplyvnenú touto problematikou) môžu vyjadrovať svoje názory, zapojiť sa do diskusie alebo jednoducho prejaviť svoju podporu konkrétnym politickým stranám, politikom, ich názorom a následne to zdieľať medzi rodinou či priateľmi. Zároveň, politickí aktéri môžu interagovať s občanmi, zapájať sa do diskusií alebo využívať Facebook ako jednosmerný nástroj komunikácie, s cieľom mobilizovať potenciálnych voličov, okrem iného apelovaním na určité emócie. Ako? Vysvetlím.  Emócie ako hnev či úzkosť môžu viesť jednotlivcov k tomu, aby venovali väčšiu pozornosť tomu, ako je politická kampaň komunikovaná, mobilizovala ich k voľbám a možno ich motivovala k tomu, lepšie hľadať a uchovávať informácie. Veľmi efektívnym nástrojom na motivovanie a presviedčanie voličov je oslovovani...