Slovami klasika

Sociálne siete sa stali dôležitým zdrojom politických informácií, ako aj našej participácie na nej. Používatelia Facebooku (v článku sa budem opierať najmä o Facebook, pretože ho považujem za platformu najviac negatívne ovplyvnenú touto problematikou) môžu vyjadrovať svoje názory, zapojiť sa do diskusie alebo jednoducho prejaviť svoju podporu konkrétnym politickým stranám, politikom, ich názorom a následne to zdieľať medzi rodinou či priateľmi. Zároveň, politickí aktéri môžu interagovať s občanmi, zapájať sa do diskusií alebo využívať Facebook ako jednosmerný nástroj komunikácie, s cieľom mobilizovať potenciálnych voličov, okrem iného apelovaním na určité emócie. Ako? Vysvetlím.  Emócie ako hnev či úzkosť môžu viesť jednotlivcov k tomu, aby venovali väčšiu pozornosť tomu, ako je politická kampaň komunikovaná, mobilizovala ich k voľbám a možno ich motivovala k tomu, lepšie hľadať a uchovávať informácie. Veľmi efektívnym nástrojom na motivovanie a presviedčanie voličov je oslovovani...

Máme týždeň do druhého kola prezidentských volieb a spolu s nimi sa internetom šíri neuveriteľné množstvo dezinformácií a populistických rečí, ktorých cieľom je očierňovať prezidentských kandidátov, a manipulovať tak s rozhodnutím voličov. Aktuálna protikampaň, mierená na Ivana Korčoka, je až príliš agresívna a jej tvorcovia ňou cielia najmä na občanov, ktorí nevedia rozlišovať medzi faktom a hoaxom, čoho výsledkom je vytváranie strachu v spoločnosti. Stavím sa, že každý z Vás má vo svojom okolí minimálne jedného takého človeka, ktorý verí rečiam populistov, neoveruje si zdroje a číta alternatívne dezinformačné kanály, čoho výsledkom je, že vy skončíte za blázna, ktorý nevie nič o svete a on je ten svätý, ktorý sa v ničom nemýli.  Niet pochýb o tom, že tieto voľby budú patriť k jedným z najdôležitejších a ktoré rozhodnú o smerovaní Slovenskej republiky buď to smerom na západ alebo smerom na východ. Je verejným tajomstvom, že aktuálna vládna garnitúra toho napáchala už viac než dosť...

O povahe volebných kampaní v širšom ponímaní je verejnosti známe len veľmi málo. Pri retrospektívnom pohľade na voľby sme si však mohli všimnúť tri súbory komunikačných stratégii. Použitie negatívnej kampane , t.j. do akej miery kandidáti útočili na svojich súperov namiesto presadzovania vlastného programu, ďalej používanie emocionálnych apelov, t.j. využitie správ, ktoré vyvolávajú úzkosť, hnev, nadšenie či iné emócie a do tretice - využívanie populistickej rétoriky . Keď sa hlbšie zamyslíme nad volebnými výsledkami, podstatný vplyv na nich má negativita a emocionalita, ktoré výrazne ovplyvňujú aj mediálne pokrytie. Kampane, ktoré sú založené na entuziazme síce zvyšujú pozornosť médií, ale rovnako tak aj kampane založené na osobných útokoch a kampane apelujúce na strach, a to najmä počas prezidentských volieb, kde počet kandidátov býva nižší.  Do akej miery sú komunikačné stratégie schopné ovplyvňovať spravodajské médiá? Spravodajské médiá v modernej demokracii majú tendenciu pre...

I van Korčok sa dostal do povedomia Slovákov ako minister zahraničných vecí, no najmä ako kariérny diplomat, ktorý svoju funkciu zastával dlhých 30 rokov. To znamená, že bol diplomatom, ktorý si okúsil každú diplomatickú funkciu od nižších až po vyššie diplomatické hodnosti. V diplomatickej službe pôsobil od vzniku samostatnej a demokratickej Slovenskej republiky, a bol súčasťou všetkých dôležitých medzníkov budovania zahraničnej politiky Slovenska.  Svoju profesionálnu kariéru započal na Ministerstve medzinárodných vzťahov Slovenskej republiky. (To bol pôvodný názov dnešného ministerstva zahraničia). Medzi rokmi 1993 - 1996 pôsobil vo funkcii druhého tajomníka veľvyslanca (t.j. stredná diplomatická hodnosť) v Bonne. V rokoch 1998 - 1999 pôsobil vo Švajčiarsku ako diplomat poverený vedením zastupiteľského úradu, teda Chargé d´affaires. Tiež vtedy pôsobil ako radca (t.j. vyššia diplomatická hodnosť). Medzi významnú pracovnú skúsenosť možno zaradiť aj to, že bol zástupcom slovenskej ...